V tejto časti sa budeme sústrediť na niektoré pozorovania z vývoja slovenskej ekonomiky v nadväznosti na zamestnanosť z obdobia 2012 až 2019.
Toto obdobie bolo charakteristické výrazným hospodárskym rastom, keď HDP v bežných cenách rástlo priemerne 3,6 % ročne a priemyselná produkcia dokonca 4,2% ročne.
Zamestnanosť
Na sklonku roku 2019 sa ekonomika blížila k stavu plnej zamestnanosti, keď ekonomická angažovanosť ako podiel pracujúcich na ekonomicky aktívnom obyvateľstve („EAO“) dosiahla bezprecedentných 94,4%. Od roku 2016 však pozorujeme jav kedy fond EAO postupne klesá, zatiaľ iba o jednotky tisíc ľudí ročne, ale zrejme pôjde o trvalý a dlhodobejší trend nadväzujúci na demografický posun. Podiel pracujúcich na EAO tak v krátkom období 2017-2018 rástol rýchlejšie ako zamestnanosť, ktorej rast sa začal splošťovať od 4Q 2018 ako jeden z prvých signálov konca éry rýchleho hospodárskeho rastu.
Graf č.1
Zdroj: Štatistický úrad SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
Zamestnanosť na Slovensku rástla od začiatku roka 2012 priemerne 1,5% ročne v korelácii s rastom ekonomickej angažovanosti. Rast zamestnanosti sa splošťuje od 2018 zatiaľ čo v dôsledku migrácie silných povojnových ročníkov (tzv. baby-boomers) do post-produktívnej kategórie začína od roku 2016 klesať aj fond Ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Je možné, že aj keby nedošlo k recesii vyvolanej pandémiou COVID-19, rast zamestnanosti by sa v roku 2020 zastavil. Jedno z možných vysvetlení je prichádzajúca stagnácia hospodárstva, či už cyklickej alebo sekulárnej povahy, a to vzhľadom na pretrvávajúce makroekonomické podmienky (demografia, úrokové sadzby blízke 0%, nízke kapitálové investície). Prvé signály sú vidieť aj z priloženého grafu č. 2 na hodnotách medziročných rastov zamestnanosti v odvetviach tvoriacich približne 50% slovenského HDP. Prírastky zamestnanosti v priemysle vytrvalo klesali a medziročne klesli prvý krát v 2Q 2018, nasledované medziročnými poklesmi v obchode, službách, doprave a skladovaní od 2Q 2019. Aj priamo z mesačných údajov o priemyselnej produkcii zverejňovaných Štatistickým úradom vyplýva perzistentný pokles od 06/2019 až do 02/2020. Hoci tento prepad industriálneho outputu nebol extra hlboký (do 8% medziročne), avšak od hospodárskej recesie 2009-2010 išlo o prvé takéto pozorovanie počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace.
Graf č.2
Zdroj: Štatistický úrad SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
Medziročný vývoj zamestnanosti značne fluktuoval medzi odvetviami. Vodorovnú úsečku označujúcu medziročný nulový rast preťal v smere nadol v priemysle počas 2Q 2018 a v ostatných sledovaných odvetviach spoločne počas 2Q 2019.
Druhé z možných vysvetlení zastavenia rastu zamestnanosti v roku 2019 je na strane ponuky. Tento aspekt cítili prakticky všetci zamestnávatelia a personálne agentúry už od roku 2018 a anekdoticky sa tieto informácie dostávali aj k Work&Home na základe množstva diskusií s našimi klientmi. Zásoby pracovnej sily s aspoň minimálnou kvalifikáciou a ochotou pracovať na Slovensku sa vyčerpali a ďalší rast z vnútorných zdrojov EAO v SR jednoducho nebol možný. Akékoľvek náborovanie sa logicky sústredilo iba na preskupenie pracovnej sily medzi zamestnávateľmi alebo prijímanie zahraničných pracovníkov.
Vývoj miezd
Sledované obdobie výrazného hospodárskeho rastu SR 2012-2019 bolo pre zamestnancov mimoriadne priaznivé. Z odvetví, ktoré nás najviac zaujímajú, rástli nominálne mzdy najviac v priemyselnej výrobe, priemerne o 4,8% ročne, čím prekonali aj priemerný anualizovaný rast miezd v ekonomike (4,4%). Priemerná mesačná hrubá mzda v priemysle dosiahla na konci roka 2019 úroveň 1232 EUR, v logistike (doprava s skladovanie) 1159 EUR a stavebníctve 788 EUR.
Graf č.3
Zdroj: Štatistický úrad SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
Treba navyše poznamenať, že skutočný benefit pre zamestnancov z rastu miezd bol ešte vyšší, nakoľko reálny počet odpracovaných hodín na zamestnanca v ekonomike klesol. Aj keď nemáme k dispozícii odvetvové údaje, na základe štatistík OECD klesol priemerný počet odpracovaných hodín v Slovenskej ekonomike za sledované obdobie z približne 1800 hodín ročne na 1690 hodín ročne, tj priemerne o 0,9% za rok. Priemerný rast mzdy za odpracovanú hodinu tak za hospodárstvo ako celok bol v skutočnosti 5,3% (¬4,4% + 0,9%).
Ide o dlhodobý trend vo vyspelých ekonomikách, s ktorým na Slovensku rozhodne treba počítať aj do budúcnosti. Pre zaujímavosť, z krajín OECD má najnižší počet odpracovaných hodín ročne nemecký zamestnanec, ktorý v priemere pracuje iba okolo 1340 hodín do roka.
Produktivita práce a ULC (Unit labour cost)
Pri pohľade na tento výrazný rast miezd sme si vo Work & Home položili aj otázku, či tento rast bol primeraný a teda zodpovedajúci rastu produktivity práce v ekonomike a jednotlivých odvetviach. Dôvod je jednoduchý. Pokiaľ mzdy rastú rýchlejšie ako výkon hospodárstva pripadajúci na zamestnanca (čo je jedna z definícií produktivity práce) potom sa konkurencieschopnosť ekonomiky znižuje a naopak. Z pohľadu udržateľnosti vysokej alebo optimálnej zamestnanosti v prostredí vzájomne si konkurujúcich ekonomík by takýto rast miezd mohol byť v dlhodobom meradle destabilizujúcim faktorom. Pozreli sme sa preto bližšie na vývoj v priemysle, ktorý je najmä z pohľadu jeho významného podielu na exporte najviac vystavený medzinárodnej konkurencii a preto v prvom slede aj najviac ohrozený. Graf č.4 odhaľuje pomerne výraznú divergenciu medzi rýchlo rastúcimi mzdami v priemysle a nárastom príslušnej odvetvovej produktivity práce. Tento jav je nepriaznivý, ak si ako krajina chceme udržať konkurencieschopnosť a v budúcnosti zrejme bude utlmujúco pôsobiť na ďalší rast miezd, a to bez ohľadu na vývoj v súvislosti s koronakrízou.
Graf č.4
Zdroj: Štatistický úrad SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
Mzdy v priemysle rástli priemerne na ročnej báze 4,8% ale produktivita iba 1,7% na ročnej báze. Tento výpočet zhruba zodpovedá údajom z OECD podľa ktorých ULC (Unit Labour Cost) vyjadrené ako náklad na prácu k hospodárskemu outputu na Slovensku medziročne rastie o 2,5%.
V medzinárodnom kontexte možno pozorovať podobný efekt vo viacerých krajinách CEE, resp ekonomikách, ktoré do EÚ vstúpili až po roku 2004. S pozoruhodnou výnimkou Chorvátska, rástli ULC naprieč krajinami CEE od 2% v Slovinsku po 9% v Rumunsku. Dalo by sa zjednodušene povedať, že ekonomika rastie v týchto krajinách pomalšie ako rastie životná úroveň obyvateľstva a podiel práce na národnom dôchodku neustále stúpa. V kombinácii s rastúcou zamestnanosťou (Graf č.1) je to nepochybne pozitívne z pohľadu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, avšak treba zároveň upozorniť, že pôjde o časovo obmedzený trend. Úroveň podielu práce na národnom dôchodku dosiahne určitú stropnú úroveň, z ktorej pravdepodobne bude nasledovať pokles. Historicky to môžeme pozorovať vo vyspelých a rozvinutých krajinách, kde tento pomer vystúpal na 72% v druhej polovici 70.rokov a ďalších 40 rokov perzistentne klesal na súčasnú úroveň 49% (zdroj: https://www.oecd.org/g20/topics/employment-and-social-policy/The-Labour-Share-in-G20-Economies.pdf).
Work & Home sa bližšie pozrel na tento pomer v súčasnosti na Slovensku aplikujúc metodiku tzv. factor cost a výsledky znázorňujeme na Grafe č.5. Je vidieť, že tento pomer stále rastie a ku koncu roka 2019 dosiahol za ekonomiku ako celok 48,5%.
Graf č.5
Zdroj: Štatistický úrad SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
Medzi odvetviami najviac vyčnievali vysoké náklady práce v priemysle, kde je finálna produkcia jednak najviac pod tlakom medzinárodnej konkurencie a jednak asi aj naviac skreslená tzv. transfer pricingom. Celkovo však náklady práce v priemysle možno označiť za príliš vysoké. Jednako náznaky určitej korekcie možno pozorovať už na vývoji od roku 2017, kedy náklady práce na celkovej produkcii dosiahli najvyššiu úroveň 65% nasledované pozvoľným poklesom na súčasných 62,5% (4Q 2019).
Zamestnávanie cudzincov
Domnievame sa, že jemný pokles, resp stagnácia nákladov práce na celkovom outpute môže súvisieť s trendom, ktorý začal byť viditeľný práve začiatkom roka 2017, totiž, zvýšeným zamestnávaním cudzincov. Môže však ísť o náhodu a bežnú tendenciu nachádzať koreláciu tam kde žiadna nie je. Od roka 2017 však na Slovensku začal prudko rásť počet zamestnávaných cudzincov, čo sme intenzívne zaznamenali aj na našich ubytovniach Work & Home. Štatisticky je to dobre podložené údajmi z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a my sme k tomu spravili ďalší prehľadný graf.
Graf č.6
Zdroj: ÚPSVaR SR, Úprava hodnôt a graf: WH Holding, j.s.a.
A hoci zamestnávanie cudzincov nebolo motivované primárne snahou znížiť celkové náklady práce, ale skôr doplniť nedostatočný fond pracovnej sily, ktorá sa na Slovensku stala nedostupnou, v konečnom dôsledku mohlo prispieť k zmierneniu ich rastu. Druhý možný efekt zo zamestnávania cudzincov je ich všeobecne vyššia ochota pracovať nadčasy, čím by došlo k nárastu celkového outputu bez toho aby sa to prejavilo v štatistikách národných účtov nákladov práce. Nešlo by teda o reálnu úsporu ale štatistické skreslenie. V oboch prípadoch je to však iba hypotéza našej firmy.